Budova
Galeria Guemes: budova a jej príbehy
Betónový mrakodrap z roku 1915 s tango divadlom a spisovatelia, ktorí v ňom žili a tvorili skôr, než predstavenie vôbec vzniklo.
Skontrolujte termíny a ceny ↗Guemes v skratke
| Detail | |
|---|---|
| Adresa | Florida 165, Buenos Aires (medzi ulicami Florida a San Martin) |
| Architekt | Francesco Gianotti |
| Objednané / otvorené | 1913 / december 1915 |
| Štýl | Secesia, železobetón |
| Významný obyvateľ | Antoine de Saint-Exupery, 1931 |
Veža nad nákupnou pasážou
Galeria Guemes nie je ani tak jedna budova, ako skôr dve poschodia poskladané do seba: dlhá nákupná pasáž so sklenenou strechou na úrovni ulice, ktorá sa tiahne medzi ulicami Florida a San Martin, a nad ňou sa dvíha približne 14-poschodová veža. Taliansky architekt Francesco Gianotti dostal zákazku v roku 1913 a budova bola otvorená v decembri 1915, postavená takmer výlučne zo železobetónu — nezvyčajná a drahá voľba pre Buenos Aires v tom čase, čo je veľkou mierou príčinou, prečo sa dodnes opisuje ako prvé betónové mrakodrapové mesto.
Secesia, nie Beaux-Arts
Väčšina honosných budov centrálneho Buenos Aires z raného 20. storočia sa nesie v štýle francúzskeho Beaux-Arts — manzardové strechy a kamenné fasády verne kopírujúce Paríž, módny referenčný bod pre najbohatších staviteľov mesta tej doby. Guemes je zámerne odlišný: pozlátené železné prvky, zakrivené sklenené strešné panely a ozdobné bronzové postavy osadené nad vchodmi majú bližšie k secesným pasážam a obchodným domom, ktoré v tom istom období vznikali v Turíne a Miláne, čo zodpovedá Gianottiho vlastnému piemontskému pôvodu skôr než vtedajšiemu obvyklému parížskemu vzoru.
Adresa spisovateľa, a to hneď dvakrát
Pasáž nesie literárnu históriu, ktorá predchádza akémukoľvek tango predstaveniu o desaťročia. Antoine de Saint-Exupery, neskorší autor Malého princa, žil v byte vnútri Guemes v roku 1931, keď lietal poštové linky pre Aeroposta Argentina medzi Buenos Aires a Patagóniou — obdobie svojho života, z ktorého neskôr čerpal pre Zem ľudí. O desaťročia neskôr argentínsky spisovateľ Julio Cortazar včlenil galériu do svojej vlastnej fikcie a umiestnil ju po bok veľkých parížskych pasáží z 19. storočia, ktoré sa opakovane objavujú v celom jeho diele — zvláštna ozvena Gianottiho vlastných európskych referenčných bodov.
Čo budova vlastne ukrýva
Za obchodmi na prízemí mala Guemes v rôznych obdobiach kancelárie, byty, strešnú vyhliadku na strechy microcentra a — čo je tu najrelevantnejšie — dve divadlá ukryté pod úrovňou ulice. Teatro Astor Piazzolla, využívané pre program Piazzolla, stojí vedľa druhej sály, Teatro Carlos Gardel, pomenovanej po ďalšej veľkej postave argentínskeho tanga; obe uvádzajú vlastné nočné programy tanga a večere, nezávisle produkované, obsadené a ocenené, a pred rezerváciou sa oplatí overiť, do ktorej sály vlastne vstupenka platí.
Čo sa zachovalo z roku 1915
Divadlo používané pre predstavenie Piazzolla nesie viditeľné prvky pôvodnej secesnej výzdoby budovy — maľované sklenené stropné panely, pozlátené reliéfy a stupňovité súkromné lóže pozdĺž stien, namiesto obyčajnej čiernej sály prerobenej na večerné divadlo. Práve tento detail, rovnako ako samotný program, robí toto miesto odlišným od účelovo postavenej modernej tango sály inde v meste a stojí za to zdvihnúť zrak medzi chodmi, nielen na javisko.
Nájsť ho dnes
Pre tango šou je potrebné použiť vchod Florida 165; samotná pasáž je pešia zóna, otvorená bežnému denného ruchu ako každá nákupná ulica, a skutočne sa dá ľahko prejsť okolo bez toho, aby ste si uvedomili, že za jej výkladmi sa skrýva 110-ročná betónová veža a dve fungujúce divadlá. Hľadajte klenutý, pozlátený vchod, nie akékoľvek divadelné označenie na úrovni ulice.